Zemavek: Muž, ktorý zázračne zošalel
Pozn. jmm: Jedinečná vynikající reportáž se povedla šéfredaktorovi Zemaveku, Tibor Eliot Rostasovi. A my máme pro vás dvě zprávy. Jedna je dobrá spíše pro mne, první vydání Život v přeludu se blíží vyprodání, v Hledajícím zbývají poslední desítky knih, a druhá dobrá spíše pro slovenské čtenáře, ucházíme se o vydání slovenské jazykové mutace, měli bychom vědět v nejbližších dnech.
„Buďte iní. Nekonvenční. Odlišní. Nevhodní. Problematickí. Buďte tým vláknom odpadnej DNA. Tvrdohlavým jablkom, ktoré nespadlo blízko stromu, vlastne ani blízko sadu. Buďte hlupákom. Blbcom. Tým najväčším idiotom v miestnosti. Nech nad vami hromadne krútia svojou stádovou hlavou. Nech sa za vás hanbia. Nech im je za vás trápne. Nech sú na vás nahnevaní. Budú vás častovať nadávkami a vy ich pri tom musíte nechať. Nech sa vám posmievajú. Nech ukazujú prstom. Nech sa smejú. Buďte odolní voči ich výsmechu. Buďte predmetom ich žartov. Buďte v ich očiach tým najväčším prepadákom. Tigra nezaujíma názor oviec. Upaľujte stále vpred. Buďte tŕňom v zadku ich svetonázoru. Ich normálnosti. Budú vás nenávidieť. Budú sa vás báť. Budú si priať byť rovnakí, ako vy.“
David Icke
Svetoznámy fenomén Icke
Bravúrny rečník, človek s obrovským prehľadom, charizmou a s typickým anglickým humorom. V žiadnom prípade to nie je negativista, ktorý by chodil po svete a vyžíval sa v plytkých úrovniach šokovania obecenstva. Naopak. Burcuje, vyzýva, apeluje, inšpiruje a dodáva zmene potrebný zmysel. Nie však na politickej úrovni, teda na tej, na ktorej mnohé zo súčasných globálnych problémov vznikli, ale na úrovni hlbokého uvedomenia si kto sme a akým potenciálom v skutočnosti disponujeme. V neuveriteľnej komplexnosti pomenúva veľmi presne až desivo súčasnú situáciu, ako aj mnohé doposiaľ nevyrieknuté potencionality jej vzniku, zároveň však upozorňuje, že táto epocha končí. Končí tým, ako sa stále viac a viac ľudí preberá z hypnotickej kómy, v ktorej si boli istí len svojou permanentnou neistotou. Pražská Lucerna burácala v momente, keď vyriekol, že svoju prácu, písanie, výskum a putovanie desiatkami a desiatkami krajín nerobil celých 26 rokov len preto, aby to teraz vzdal. Jeho prednášky sú ako centrifúgy, kde okolo vás lietajú všetky tie podstatné časti skladačky obrazu o tomto svete a o nás samotných. Icke je schopný prechádzať sa a pri tom prednášať s niekoľkými prestávkami aj desať hodín bez toho, aby sa čo len na chvíľu zastavil. O niečom takom by sa Barackovi Obamovi mohlo len zdať – zvlášť v momentoch, ako pri známom prejave, keď mu zamrzla čítačka textu a jeho reč sa rozsypala na prach, z ktorého trčalo iba zdesené koktanie „if, if, if, if, if, if, if, if, oki-doke“. David Icke je svetový fenomén, no pochopiteľne nevyvoláva len úžas, ale aj výsmech, pohŕdanie a zásadne odsudzujúce stanoviská. Napriek všetkému som presvedčený, že história si obvykle cení tých, ktorými prítomnosť pohŕda. Aj preto sa mi fenomén Icke zdá byť mimoriadne príťažlivý. Prináša hneď niekoľko šialených hypotéz, aké by sa nahlas mnohí báli vysloviť aj za múrmi blázinca. Ergo, sú to šialené teórie – ale šialené z dnešného pohľadu metaparadigmy.
celý článek si přečtete na Zemaveku ZDE
